Navigácia

Vyhľadávanie

rozšírené vyhľadávanie ...

Fotogaléria

Náhodný výber z galérie

Náhodný výber z galérie

Aktuálne počasie

<<
>>
dnes, streda 12. 12. 2018
zatazenosesnezenim -1 °C -6 °C
sneženie, severný vánok
vietorS, 1.21m/s
tlak935.63hPa
vlhkosť94%
sneženie2.44mm

Obsah

Kostol svätého Martina v Martinčeku

Text a foto: OBLASTNÝ REŠTAURÁTORSKÝ ATELIÉR: Reštaurátorská tvorba 2001-2002. Levoča, 2003

Kostol patrí medzi najstaršie pamiatky Liptova. Historické údaje o kostole sv. Martina sú málo známe, navyše ich prekrýva teória o kláštore templárov a romantická povesť o vražde veľkého templárskeho vizitátora a učiteľa Jána Gottfrieda de Herberstein zo Štajerska, ku ktorej tu malo dôjsť v roku 1230. Archeologické výskumy na neďalekom vrchu Mních, realizované v 60. rokoch 20. storočia, teórie o templároch nepotvrdili. Kostol pôvodne slúžil ako farský kostol pre obce Likava a Lisková, obec Martinček vznikla až po vystavaní kostola. Kostol bol postavený ako jednoloďová stavba s rovným uzáverom presbytéria, predstavanou vežou a pristavanou sakristiou. Presbytérium má zachovanú pôvodnú krížovú klenbu, na východnej stene presbytéria bolo zamurované ranogotické okno, na severnej stene je viditeľné pôvodné pastofórium. Na južnej stene lode je ranogotický vstupný portál. Napriek rôznym menším úpravám v nasledujúcich storočiach si architektúra objektu zachovala svoju pôvodnú podobu a v tom spočíva jeho zaujímavosť a jedinečnosť dodnes. O existencii nástenných malieb v interiéri kostola sa viac-menej vedelo, nikto však nepoznal ich rozsah. Maľby boli objavené pri reštaurátorskom prieskume, ktorý robil reštaurátor akad. soch. Juraj Maták v roku 1999. V priebehu rokov 2000-2002 boli nástenné maľby postupne odkryté a reštaurované v celom interiéri kostola.
 

Presbytérium - v dolnom páse sa na južnej, východnej a severnej stene svätyne odkrylo dvanásť celopostavových figúr znázorňujúcich apoštolov. Na severnej stene v hornom páse bol odkrytý eschatologický motív Lona Abrahámovho v kompozícii s postavami starozákonných kráľov Dávida a Šalamúna, hrajúcich na lutnách. Na východnej stene bolo odkryté štrbinové okno s pôvodnou polychrómiou ostenia a dve postavy s hudobnými nástrojmi. Podobný motív na južnej stene bol narušený rozšírením okenného otvoru. V klenbe sa v pomerne dobrom stave odkryla postava Krista Pantokrátora a Panny Márie (typ Theodokos), ktoré v ďalších poliach klenby sprevádzajú polopostavé figúry anjelov, znázornených v diakonských rúchach.
 

  Loď - na východnej stene, naľavo od víťazného oblúka boli v sondách odkryté dve postavy. Postava biskupa - sv. Martina, biskupa z Tours, druhá postava znázorňuje pravdepodobne sv. Jána Krstiteľa, i keď je možný iný výklad ikongrafie tejto postavy. Nad touto postavou bol odkrytý známy martinský motív - výjav sv. Martina na koni, deliaceho sa o plášť so žobrákom, opierajúcim sa o barly pri úzkej bráne. Za ňou, nad víťazným oblúkom sa rozprestiera mesto - Nebeský Jeruzalem. Na stene napravo pri víťaznom oblúku bol sondážou odkrytý motív Krista ako sudcu v mandorle, ku ktorému prilietavajú po stranách - vľavo anjel s knihou a anjel s krížom, vpravo dvojica anjelov, ktorá pridržiava zapálenú pochodeň.
 

Pod týmto výjavom je figurálna kompozícia zatratených dopĺňajúca motív Posledného súdu. Na severnej stene lode boli odkryté nástenné maľby na dvoch omietkových vrstvách, vytvorené v dvoch časovo odlišných fázach. Pri vťaznom oblúku sa črtajú fragmenty výjavu, ktorý súvisel s predchádzajúcimi maľbami. V orámovaní sa objavuje mladá tvár postavy, ktorú po stranách dopĺňa dvojica anjelov. Keďže nie sú čitateľné ďalšie časti výjavu, môžeme dedukovať, že snáď znázorňuje archanjela Michala (?) vážiaceho duše. Vedľajšia postava sa v profile nakláňa k tejto, avšak okrem náznaku architektúry baldachýnu nemožno identifikovať žiadne ďalšie detaily. Vedľa tejto postavy je potom fragment nástennej maľby, realizovanej na mladšej omietke. Fragment je ľažko čitateľný. Rukopis maľby prezrádza umelca blízkeho sliačanským kompozíciám zo 14. storočia. Ikonografia výjavu je nejasná, v duchu rozvrhu tejto steny v ďalších kostoloch by sa dal určiť ako Klaňanie kráľov. Môže tu však ísť aj o skupinu svätíc. Postava ženy vpravo, so šatkou na hlave pripomína podobnú kompozíciu s výjavom sv. Heleny v Liptovských Sliačoch, pričom dvojica postáv vľavo by mohla znázorňovať dve zo štyroch známych svätíc, sv. Barboru (veža) a sv. Margitu (?).
 

Výskyt súvislejšie zachovanej maľby na južnej stene sa nepreukázal. Okrem vyššie uvedených malieb bolo nájdených a odkrytých deväť pôvodných konsekračných krížov v lodi, dva vo svätyni, tretí pravdepodobne zanikol pri prístavbe sakristie. Konsekračné kríže dokazujú, že kostol bol po dostavaní riadne vysvätený. Na západnej stene za organom boli na stene odkryté novšie nápisy s nákresom jazdca na koni. Tieto texty by sa dali datovať do doby 16. storočia, bohužiaľ, ich stav už nedovolil čítať text, ktorý obsahovali. V prvej etape reštaurátorských prác boli odstraňované sekundárne prevrstvenia. Súbežne s odkryvom sa uvoľnené vrstvy injektovali najmä na miestach, kde hrozilo odpadnutie časti maľby. Lokálne aj neutrálne odtiene formou čiarkovej retuše nanášané na povrch tmelených miest pospájali nečitateľné fragmenty do konkrétnych tvarov. Takto sa objavil kôň a žobrák na výjave zo života sv. Martina na ľavej strane víťazného oblúka v lodi. Skonkretizovala sa postava sediaceho Krista Pantokrátora, ale aj obrysy postáv apoštolov vo svätyni. Staršia maliarska vrstva na severnej stene v lodi však ostala v podobe takmer nečitateľného fragmentu. Zatiaľ bez interpetácie ich pôvodnej funkcie zostávajú diery v klenbe svätyne. Nachádzajú sa v siedmich poliach klenby, v ôsmom poli už diera absentuje. Vrstva intonaka nepravidelné otvory rešpektuje. Otvory boli jednoznačne zámerne vytvorené súčasne so stavbou klenby. Mohli slúžiť ako jednoduchá ventilácia. Počet sedem mohol mať aj symbolický význam.
 

V interiéri kostola v Martinčeku bol urobený vynikajúci objav stredovekej nástennej maľby ranogotického kostolíka, jedného z najstarších v Liptove. Hoci jej definitívne datovanie a zaradenie je ešte neuzavreté, dá sa povedať, že tu ide azda o jednu z najstarších súvislo zachovaných nástenných malieb na Slovensku vôbec. Odkryté a reštaurované nástenné maľby v interiéri kostola sú závažným prínosom v poznaní stredovekej nástennej maľby a výtvarnej kultúry Slovenska.