Kráčame spolu

V piatok 28. januára sme sa na našom stretku začali venovať výchovnému programu s názvom KRÁČAME SPOLU. Tento program je pripravený na tri mesiace, pričom každý mesiac sa budeme spolu s deťmi učiť jednej dôležitej vlastnosti, ktorá je pre život nevyhnutná. Budeme cestovať po troch krajinách a to po krajine Trpezlivosti, Radosti a Odvahy.

TRPEZLIVOSŤ

3. 2. 2012

V mesiaci február putujeme po krajine Trpezlivosti. Už sme spoznali sv. Moniku aj s jej synom Augustínom. Dozvedeli sme sa veľa nových informácií o ich živote a tiež o veľkej trpezlivosti sv. Moniky, ktorá sa veľa rokov modlila za obrátenie svojho manžela Patricia a syna Augustína. Tiež sme navštívili „divadlo“, kde sme sa naučili krátke scénky. Vďaka nim sme pochopili, že nie je dobré vykrikovať a prekrikovať druhých, ale byť trpezlivým a tichým sa naozaj oplatí. Na „tržnici“, ktorú sme tiež navštívili sa každé dieťa vykrikovaním snažilo predať svoj výrobok, no skončilo to fiaskom. Nakoniec sme si uvedomili, že keď budeme takto vykrikovať nikdy nič nepredáme, ba dokonca sme nevedeli ani čo predával náš kolega v susednom stánku. V „továrni“ sme sa zahrali na malých vynálezcov a vyrobili sme si zopár pekných strojov z našich vlastných tiel. Na prvom stretku sme si uvedomili, že byť trpezlivým je naozaj ťažké, ale oplatí sa to. Uvidíme ako sa nám bude dariť vo vypĺňaní pracovných listov, ktoré nám Veronika na konci stretka rozdala... :)

11. 2. 2012

Aj počas takého chladného počasia, aké je vonku, sme neváhali a opäť sme sa stretli už v tradičných priestoroch MŠ v Martinčeku. Kým naši vedúci Veronika a Marek pripravili stretko miestnosť, my ostatní sme si nacvičili krátke scénky s názvom – Trpezlivosť ruže prináša. Jedna skupinka ukázala, akí musia byť trpezliví pri trhaní papiera a druhá nám zase predviedla nepravidelný štvorec. :)

Na začiatku stretka sme si zopakovali, čo sme robili na minulom stretku. Pamätali sme si, že našim vzorom v trpezlivosti je sv. Monika, ktorá sa veľa rokov modlila za svojho muža Patricia a za svojho syna Augustína. Pospomínali sme si na všetko, čo sme robili na minulom stretku. Potom sme v rybníku lovili ryby. Uvedomili sme si, že pri takom love rýb potrebujeme skutočnú trpezlivosť, lebo zo začiatku nám to veľmi nešlo, ale postupne sme pochytali všetky ryby. Po modlitbe bolo našou úlohou vyčistiť znečistené more. To sa nám podarilo, len neustálou trpezlivosťou. Najprv sme sa snažili zaviazať šnúrku na topánke spolu s našim susedom jednou rukou, potom sme prelievali vodu z jednej nádoby do druhej, a to tak, že nás náš kamarát navigoval a hovoril, kde tá nádobka je. Tiež sme si v pároch urobili náramok zo spiniek, len za pomoci jednej ruky. Po zvládnutí prekážkovej dráhy sa nám podarilo vyčistiť celé znečistené more.

Na konci stretka sme si mohli za odmenu postaviť vežu zo zápaliek, alebo si navliecť náhrdelník z cestovín. Na konci stretka sme dostali odmenu za prinesené pracovné listy a už sa tešíme na ďalšie stretko.

17.2.2012

Počas tretieho stretka sme sa venovali tréningu zručností a učili sa plniť si povinnosti s trpezlivosťou. Na začiatku stretka sme si so Zuzkou zhodnotili pracovné listy z minulého stretnutia - ako sa nám darilo pomáhať iným a byť trpezlivými s ich chybami. Pospomínali sme si na príklad sv. Moniky a poďakovali Pánu Bohu za silu, keď sme sa snažili byť trpezlivejšími, na minulotýždňové aktivity ako čistenie mora okolo ostrova v krajine trpezlivosti a ako sme sa spolu s Marekom a Veronikou učili trpezlivo znášať chyby druhých. Preniesli sme sa k dnešnému stretku, na ktorom sme sa pomocou vlastnoručne vyrobenej makety letiaceho balóna chceli presunúť z krajiny trpezlivosti do krajiny radosti. Pri výrobe balóna sme skutočne potrebovali veľa trpezlivosti a pevnej vôle. Najmä pri mozaike na balóne sme museli byť veľmi pozorní, lebo to bola taká „mravenčia práca“, no na konci vzniklo nádherné farebné dielo a to pomocou obyčajných pukancov z krepového papiera. Po skončení tejto zručnosti sme za úspešné zvládnutie dostali nálepku - UČÍM SA BYŤ TRPEZLIVÝM.

RADOSŤ

24.02.2012

Ani zimné mesiace nám nezabránili v cestovaní krajinami a počas posledného februárového stretka sme zamierili na ostrov Radosti. Obsadenie vedúcich sa mierne pozmenilo. Keďže Veronika mala povinnosti v práci, Marek si na pomoc zavolal kamaráta Granka, ktorý vraj študuje na policajnej akadémii a chodí po eRko stretkách pozorovať, či sme dobrí. My sme mu ale samozrejme neverili a vystrájali sme ako inokedy. Hneď ako sme vošli do Domu plného radosti a zábavy, posadali sme si pred rádio a počúvali vysielanie. Každý z nás dostal diaľkový ovládač, ktorým sme ho zastavovali, keď sme poznali časť príbehu, ktorý sme počúvali. Keďže sme na konci rozhlasového príbehu nemali vyskladaný celý životopis svätca, ktorého meno sme zatiaľ nepoznali, Marek nám pustil televízor. Pokračovali sme pozorným počúvaním rozhovoru medzi ním a postavou v televízore. Na konci sme spoločnými silami prišli na meno svätého, o ktorom bol celý príbeh. Bola to pre nás zábava, pretože okrem počúvania sme mohli používať aj diaľkové ovládače. V druhom kúte sme sa zabavili ešte viac. Teda, ani nie tak zabavili, ako najedli. Najprv sme sa ale poriadne vyskákali pri hre na popcorn a potom sa nám veľmi páčila hra autobus. Marek s Grankom sa ju s nami museli hrať dokonca niekoľkokrát a aj potom nám museli sľúbiť, že sa ju ešte zahráme aj na konci a na ďalšom stretku tiež. Následne sme si porozprávali niečo o vtipoch a humore. Hľadali sme po celej triede poskrývané papieriky s vtipmi, čo bolo veľmi srandovné, pretože Marek zabudol koľko poskrýval papierikov, tak sme hľadali až kým sme vládali. Potom sme si ale užili hru, počas ktorej sme Marekovi museli za jednu minútu obliecť zo seba toľko vecí, koľko stihneme. Na záver sme sa vážnejšie porozprávali o humore, čo nás rozveselí na krátku chvíľku a čo na dlhšie, že z nášho vtipu môže byť aj niekto smutný a nakoniec sme vytvorili reklamu na pravú radosť. Po záverečnej modlitbe nám Marek porozdával kvetinky s vrchnákmi zo zaváraninových fliaš a Granko zhasil svetlo. Pri sviečke sme všetci v napätí pozorovali komu rozkvitne ako prvá.
 

9. 3. 2012

Na začiatku stretka sme sa porozprávali o poslednom stretnutí, ktoré sme mali s Marekom a Brankom – Grankom. Pamätali sme si toho ešte dosť a to najmä o živote sv. Filipa Neri. Po modlitbe, počas ktorej sme si spomenuli aj na sv. Filipa sme si vyrábali vstupenky do galérie. Našou úlohou bolo najprv zistiť jej názov. Po splnení tejto úlohy sme už všetci spoločne vstúpili do Galérie Radosti, v ktorej boli samé radostné obrázky plné úsmevov. Ešte pred prehliadkou všetkých obrazov sme sa zahrali hru, kde každú musel zahrať svoje emócie v rôznych situáciách, ktoré sme si ťahali z vedierka. No a potom sme sa už všetci pustili do prezerania obrazov.

Po prejdení galérie sme sa rozdelili na dve skupiny a každá skupinka si vybrala obraz, ktorý sa jej najviac páčil. Našou úlohou bolo vymyslieť príbeh, ktorý sa stal pred vznikom nášho obrazu. Táto aktivita sa nám celkom páčila a pri rozprávaní príbehu sme sa veľmi nasmiali.

Už počas prezerania obrazov sme si všimli, že niektoré obrazy sú prázdne a o chvíľku sme sa aj dozvedeli prečo. Bola to naša ďalšia aktivita. Rozdelení na štyri skupinky sme mali tieto obrázky dotvoriť. Každá skupinka dostala jedno obdobie počas dňa – napr. ráno, obed, večer a našou úlohou bolo urobiť koláž, čo nám počas rána, obeda alebo večera spôsobuje najväčšiu radosť.

Zaujala nás aj záverečná modlitba, počas ktorej sme vytvorili nádherné farebné srdiečko. Prosili sme a ďakovali Pánu Bohu za splnenie našich prianí a želaní.

Po modlitbe sme si ešte pozreli našu obľúbenú rozprávku Mášu a medveďa a popritom sme sa „kŕmil“ jabĺčkami, orieškami a čajom. Po uprataní našej miestnosti sme sa radostne pobrali domov...

16.3.2012

Aj v piatok 16. marca sme sa spoločne stretli na eRku. Hneď v úvode stretka sme si vyrábali drobné škatuľky, do ktorých sme si vložili zaujímavý citát. Potom sme sa počas modlitby zamýšľali nad tým, čo všetko nám urobilo počas týždňa radosť. Väčšinou to boli dobré známky v škole.

Potom sme robili veľmi zaujímavú aktivitu. V našom ateliéri AAA bola nakreslená tehlová stena. Našou úlohou bolo spomenúť komu sme počas týždňa urobili radosť. Tiež sme si natreli dlane farbou a odtlačili našu dlaň na stenu. Po dozdobení krásnej tehlovej steny sme si spoločne vyrábali ozdobné štipce. Na záver stretka sme sa opäť spoločne pomodlili. A nezabudli sme ani na Filipa Neriho – patróna radosti, ku ktorému sme sa tiež pomodlili a potom urobili spoločné ateliérovské fotografie.

Na konci stretka sme dostali zaujímavý pracovný list. Našou úlohou bude darovať vyrobený štipec niekomu o kom si myslím, že si ho zaslúži.

ODVAHA

4.5.2012

Po dlhšom čase sme sa v piatok 4. mája stretli opäť a tentokrát sme sa vydali naprieč Ostrovom odvahy. Hneď na úvod stretka sme trošku pouvažovali nad tým, čoho sa bojíme, z čoho máme strach. Zistili sme, že väčšina z nás sa bojí pavúkov, hadov, či psov a poniektorí aj smrti, či písomky v škole.

Potom sme sa pokúšali zistiť, čo majú spoločné obrázky z pavučinky. Boli sme šikovní a odhalili sme to takmer ihneď. Zaujímavá bola aj modlitba Otče nás v nemeckom jazyku. Dozvedeli sme sa totiž, že sa budeme venovať svätcovi, ktorý pochádzal z Rakúska. Práve preto si pre nás Veronika pripravila modlitbu v nemčine.

Po modlitbe sme sa pustili do práce a v skupinkách sme vyrábali oblečenie na nášho svätca. Ešte stále sme nevedeli kto to je, aj keď sme to už pomaly začínali tušiť. Oblečenie sa nám veľmi vydarilo, stačí si pozrieť fotky : )  No sa samozrejme veľký problém nám nerobilo ani zoradenie komiksu, ktorý hovoril o živote sv. Floriána. Museli sme síce trošku zapojiť naše hlavičky, ale dlho netrvalo a životopis sv. Floriána bol raz-dva hotový.

Po zoznámení sa so životom sv. Floriána nastala skúška odvahy. Ale zvládli sme ju úplne všetci. Najprv sme museli vybrať predmet z vedra. To by ešte nič nebolo, ale to vedro bolo prikryté utierkou a my sme vôbec nevedeli čo nás čaká. Hrozné pre nás bolo aj dotýkanie sa chlpatého pavúka spod ktorého sme museli vybrať kahanec. Ale aj túto náročnú úlohu sme zvládli. Nasledovali scénky, v ktorých sme sa naučili obraňovať tých, ktorým sa vysmievajú. Zaujímavá bola aj naša diskusia o odvahe prejaviť vieru. Keďže sme zvládli všetky skúšky odvahy mohli sme prestrihnúť všetky tri stužky na pokladnici a otvoriť ju. Našli sme v nej ďalekohľad, pre každého sviečku a odkaz od sv. Floriána, ktorý nás veľmi povzbudil.

Na konci stretka sme sa ešte spoločne pomodlili k sv. Floriánovi a opäť povzbudení spoločným stretnutím a zážitkami vybrali sme sa domov.

12.5.2012

V sobotu to vonku vyzeralo všelijako. No my sme prejavili odvahu a spolu s našimi anjelikmi strážcami, ktorým sme dali také isté mená ako máme my sme sa vybrali po ceste odvahy. Najprv sme na stromoch našli povešané lístočky s rôznymi situáciami, ktoré sme v dvojiciach museli vyriešiť. Potom sme rýchlo utekali ďalej, čakala na nás ďalšia obálka aj s nedokončeným príbehom, ktorý sa nám úspešne podarilo dokončiť. Vymysleli sme spôsob ako nekradnúť čerešne tete od susedov – jednoducho jej zavoláme mobilom, či si môžeme zopár odtrhnúť :) Po vyriešení sme sa rozbehli ďalej a už z diaľky sme videli prekážkovú dráhu, ktorú sme bez váhania všetci prešli. Červený krepový papier, ktorý nám ukazoval cestu, nám ju ďalej ukázal do vrchu pod skaly. Pár metrov pod obrovskou skalou sme našli obálku a dozvedeli sme sa, že musíme opäť prejaviť odvahu. Našou úlohou bolo vojsť medzi tmavé kríky a zobrať odtiaľ jednu vec. Nachádzali sa tam veru rôzne príšerky – had (z lana), pavúk, myš, rôzne chrobáky, pavučiny. Aj túto prekážku sme zvládli, a tak sme si v ďalšom stanovišti opäť našli ďalšiu časť z kľúča, ktorým sme mali otvoriť debničku. Museli sme tiež zvládnuť kvíz a priradiť odpovede k jednotlivým vetám a už čakal na nás spiaci lúpežník. Toto bolo z celého stretka najzaujímavejšie. Lúpežník vyzeral veľmi strašidelne a niektorí z nás mali aj slzičky na krajíčku, no šťastlivo sme potrhali všetky kvety v jeho okolí a tak získali ďalšiu časť z kľúča a mohli sme otvoriť pokladničku, v ktorej nás čakala sladká odmena.

Nešťastím bolo počasie, ktoré nás ohrozovalo počas celého stretka, miestami sme museli doslova behať pomedzi kvapky. Preto aj jednotlivé stanovištia sme museli urobiť veľmi rýchlo, no pred najväčším lejakom sme to ešte stihli.

Na stretku sme sa naučili byť odvážnymi a to najmä v tuneli, či pri lúpežníkovi. Toto stretko sa nám veľmi páčilo, bolo to jedno z najlepších z ročnej témy Kráčame spolu. Milujeme hľadanie obálok a plnenie úloh na stanovištiach.....